Gavril

Podmanenie strednej Európy neprebehlo vojenským obsadením. Bývalé socialistické štáty boli podmanené pomaly a nenápadne po všetkých stránkach: politicky, kultúrne, ekonomicky, kultúrne, vojensky. Stalo sa to malými dobre premyslenými krôčikmi, takže sme si to nestihli ani uvedomiť. Krajiny v strednej a východnej Európe sa stali vazalskými štátmi. Ich podmanenie je dokonalé a nezvratné. Bez ekonomickej a vojenskej sily, vzdelanosti a politickej vôle sa nedá z neho utiecť.

Politické podmanenie

Vazalská krajina vyžaduje zostavenie a udržanie vazalskej vlády. Najsilnejším nástrojom na dosiahnutie politických cieľov sa stali agenti vplyvu. Agent vplyvu je účelovo dosadená osoba cudzími mocnosťami, trojpísmenkovými agentúrami alebo ekonomickými skupinami na kľúčové pozície v politickom živote, verejnej správe a štátnych podnikoch. Táto osoba potom zo svojej pozície ovplyvňuje politické a ekonomické dianie v prospech svojho mecenáša.

V procese politického podmanenia nesmierne dôležitú úlohu zohráva práca s verejnosťou. Prostredníctvom médií a nevládnych organizácií sa vytvára pozitívny obraz agentov vplyvu, podporujú a obhajujú sa zámery, ktoré je potrebné presadiť. Spracovaná verejnosť neprotestuje a dokonca sa teší na zmeny, ktoré ju v konečnom dôsledku pripravia o slobodu a majetok. Dosadená skupina agentov už potom ľahko pripraví zákony, smernice a zmluvy, ktoré potom iná spriaznená skupina agentov schváli.

Verejnosť je udržiavaná v ilúzií, že po nasledujúcich voľbách dôjde k zlepšeniu, politickým zmenám, riešeniu problémov, zníženiu korupcie. V skutočnosti sa len vymenia agenti vplyvu. Netreba zabúdať, že štát je nástroj vládnucej triedy na udržanie moci. A nám vládnu domáci a zahraniční podnikatelia, národné a medzinárodné ekonomické skupiny.

Výsledkom politického podmanenia je strata kontroly nad vlastnou krajinou, kultúrou a ekonomikou.

Kultúrne podmanenie

Druhým dôležitým krokom je kultúrne ovládnutie národa. Ak získate dušu človeka, môžete mu vládnuť naveky. Nebude sa brániť, pretože ani nebude vedieť že je nevoľníkom. Poddaný musí prijať hodnoty a životný štýl svojich pánov. Musí v nich vidieť svoj vzor. Uznať, že sú lepší, šikovnejší, spravodlivejší, humánnejší a tým oprávnení vládnuť a riadiť ostatných.

Celý vzdelávací systém sa zmenil na prípravu služobníkov pripravených prijímať a vykonávať príkazy. Školská výchova je významným prvkom začlenenia detí do spoločnosti. Západné vzdelávacie systémy sú zamerané na rozvoj samostatnosti, aktívnosti, zodpovednosti, komunikatívnosti. Naše školy spolu s mediálnymi prostriedkami vychovávajú k poslušnosti autoritám a nekritickému obdivu konzumnej spoločnosti.

Veľký dôraz sa kladie na výučbu cudzích jazykov. Služobníci musia ovládať jazyk svojich pánov, aby mohli vykonávať určené práce. Spoločný jazyk ľudí zbližuje, odstraňuje bariéry. Cudzinca hovoriaceho neznámym jazykom považujeme za nebezpečného. Dnes sa už ani nezamýšľame nad tým, prečo sa sa deti cudzí jazyk učia od materskej škôlky. Plynulé ovládanie cudzieho jazyka predpokladom ďalšej úspešnej kariéry.

Cieľom kultúrneho podmanenia je ovládnutie myslenia ľudí, zdôvodnenie a ospravedlnenie konzumnej spoločnosti a životného štýlu. Obyvateľ strednej a východnej Európy nesmie mať na výber. Je vzdelávaný a vychovávaný tak, aby prijal hodnoty a morálku západnej spoločnosti. Musí bezpodmienečne prijať jej životný štýl a celý život sa snažiť o budovanie svojej kariéry. Vzorom mládeže sa stal úspešný manažér, obchodník či podnikateľ. Človek musí byť vedený túžbou tvrdo pracovať na svojej kariére, aby dosiahol predkladaný konzumný ideál.

A podobne ako v starom Ríme, najoddanejší služobníci dosiahnu aj vyššie pozície.

Ekonomické podmanenie

Krajiny socialistického bloku v povojnovom období vybudovali priemyselné a spracovateľské podniky, dopravnú a energetickú infraštruktúru, disponovali zdrojmi surovín. To predstavovalo neskutočne zaujímavú príležitosť pre veľké medzinárodné monopoly aj menších podnikateľov. Prakticky nezadĺžené a fungujúce hospodárstvo bolo ako plná sýpka na ktorej necháte dvere otvorené dokorán. Zo všetkých strán sa na ňu vrhli a odniesli čo sa dalo. Tragické na celej privatizácií bolo, že sa ne nej podieľali hlavne tí, ktorí mali spoločný majetok chrániť.

Masívne a dlho nás presviedčali, že štát je zlý hospodár. Všetko čo bolo budované za niekoľko desaťročí bolo rozpredané zahraničným spoločnostiam a súkromným majiteľom. Súčasne je ľuďom vštepovaná posvätná úcta k súkromnému vlastníctvu.  Neúcta k spoločnému majetku spolu s posvätnosťou súkromného vlastníctva vytvárajú jedinečné podmienky pre privatizáciu všetkého, čo prináša zisk.

Samostatný priemysel, obchod a poľnohospodárstvo boli prakticky zlikvidované. Najskôr podniky, potom vodné zdroje a teraz aj pôda prechádzajú do vlastníctva a pod kontrolu zahraničných korporácií. Vďaka neúnavnej práci neoliberálnych ekonómov aj zdravotné služby a dôchodkové poistenie sa dostalo pod kontrolu súkromných spoločností. S požehnaním a podporou štátu sa peniaze určené na zabezpečenie kvalitného života obyvateľov stali predmetom podnikania a zisku.

Štáty sa vzdali svojich národných mien, alebo ich meny sú aspoň pripútané na vybrané rezervné meny. Národným bankám bola zobraná možnosť robiť vlastnú monetárnu politiku, ovplyvňovať infláciu, intervenovať v prospech vlastnej krajiny. Centrálna banka vydáva nekryté peniaze, ktoré požičiava vládam a tie za pôžičky už ručia celkom reálnym majetkom.

Ekonomickou pohromou je neustály rast zadĺženosti krajín. Vlády neustále míňajú nad svoje pomery. Každý rok platia miliardové úroky. Keďže to nejde priamo z našich účtov, nikoho to netrápi. Záväzky voči bankám sú obrovské a je takmer nemožné sa z nich vymaniť. Sila bankového sektoru je obrovská a stále rastie. Dokáže presadiť výkup vlastných dlhov a záchranu bánk z verejných financií.

Pripravuje sa zrušenie hotovostných peňazí, čím banky získajú úplnú kontrolu aj nad majetkom a životmi bežných občanov. Boli zavedené obmedzenia na výšku platieb v hotovosti a pomaly začínajú sťahovať bankovky vyšších hodnôt. Následne sa dá očakávať aj obmedzenie vlastníctva cudzích mien a drahých kovov. Ľudia budú prinútení uložiť všetky peniaze na účty so zápornými úrokmi.

Prijatím dohôd typu TTIP bude spečatený osud nielen stredoeurópskych štátov. Ekonomické subjekty sa dostanú na vyššiu úroveň ako štáty. Právo obchodných korporácií na zisk bude nadradené ostatným záujmom občanov štátu. Štáty budú podriadené obchodnému právu a stratia možnosť zasahovať v prospech vlastných občanov.

Vojenské podmanenie

Základnou silou na udržanie samostatného štátu vždy bola a je armáda. Ozbrojené sily nedovoľujú priame obsadenie a ovládnutie územia.

Preto prvé kroky k nášmu podmaneniu boli smerované do vojenskej oblasti. Pod zámienkou humanity bola zrušená zbrojná výroba (aspoň na Slovensku). Bez vlastných zbraní sa nedá postaviť armáda ani obyvateľstvo sa nepostaví na odpor. Naviac na predaji vlastných zbraní na nové územia sa dá pekne zarobiť. Z histórie vieme, že je lacnejšie udržiavať vlastnú armádu ako platiť cudziu.

Branná povinnosť obyvateľstva bola zrušená a národné armády boli nahradené profesionálnymi. Profesionálne armády tvoria žoldnieri, ktorí nebojujú za vlasť či ideály, ale pre peniaze. Staré vojenské kádre boli vymenené za nové a perspektívne, ktoré hovoria plynulo anglicky a absolvovali kurzy na západných vojenských akadémiách.

Takzvané profesionálne armády tu nie sú preto, aby chránili národné záujmy a hranice krajiny. Väčšinou plnia úlohy pomocných jednotiek (ženijných, chemických, strážnych) pre hlavné bojové sily, ktoré boli a sú tvorené vojakmi hlavnej mocnosti.

Profesionálne armády sa stali formou tribútu, ktorým prispievame na chod globálneho systému. Rovnako ako v minulosti aj dnes podmanené štáty sú povinné prispievať vojenskými jednotkami k boju proti spoločnému nepriateľovi.  Kto je nepriateľ, to určuje vyššia autorita. Úlohou médií je vytvárať obraz nepriateľa a tak zdôvodniť nevyhnutnosť zvyšovania výdavkov na zbrojenie. Mysle ľudí, politikov, vojakov musia byť presvedčené o tom, že konajú správne v mene boja za lepšiu spoločnosť, humanizmus, demokraciu.