Gavril

Na dnešný deň sa teším celý rok. Všetci žiaria šťastím a spokojnosťou. Čaká nás deň štedrejší ako Vianoce. Krajší ako noc strávená na dievčenskom internáte. Dnes je Deň platov.

Každý zamestnanec opráši elektronickú identifikačnú kartu a pôjde si odhlasovať  plat. Dá sa to samozrejme aj cez internet, ale to využijú len vorkoholici. Všetci ostatní si oblečieme niečo pohodlné a spolu s rodinou pôjdeme pomaly na námestie. Cestou sa pozdravíme so známymi, prehodíme zopár slov, aj posedíme na terase. Nieto dôvodu sa znepokojovať, zabezpečenie do budúcnosti máme vo vlastných rukách.

Nerozumiem, o čo tom to hovoríš? Aký štátny rozpočet, aké obmedzené zdroje? Koho by to už len zaujímalo. Len sa pozri na tých šťastných a usmiatych lekárov, zdravotné sestry, učiteľov a záplavu úradníkov. Centrálna banka nám vytlačí peňazí habadej. Stačí si požičať.

Máš pravdu, nebolo to tak vždy. Niekedy si platy a odmeny mohli schvaľovať len poslanci, riaditelia, členovia predstavenstva. Začali s veľmi dobrou vecou, ktorá sa postupne ujala a rozšírila. Je predsa demokratické, aby rovnaké právo mali aj ostatní. Žiadne platové tabuľky, odpracované roky, fixná a pohyblivá zložka mzdy. Ekonómovia to dobre prepočítali. Čím viacej zarobíme, tým viacej budeme nakupovať, odvedieme na daniach, zrážkach, odvodoch a budú peniaze na ďalšie výplaty.