Gavril

Jedno ráno sa v nemenovanom mestečku objavili nápisy „Plukovník je ***.“ Boli všade. Na plote oproti vchodu do kasárne, pri krčme, obchode, aj na futbalovom hrisku. Vojaci základnej služby sa tak chceli odplatiť neobľúbenému veliteľovi. Myslíte, že si vstúpil do svedomia? Nie, podľa jeho vlastných slov bol v kurze. Hlavne, že ľudia o ňom hovoria. Pokračoval ďalej vo svojich praktikách a užíval si svoje výsady a postavenie.

Rovnako sa správajú aj mnohí naši politici. Nechodia na stretnutia s verejnosťou aby si vypočuli kritiku toho, čo spravili zle. Ani dobre mienené rady ako by sa to dalo spraviť lepšie. A už vôbec nie sťažnosti neznámych ľudí. Chodia sa ukázať a hocijakým spôsobom upútať pozornosť. Už to, že obetujeme svoj čas a prídeme na stretnutie je pre nich obrovské víťazstvo. Rovnako víťazia zakaždým keď si vypočujeme politické správy, sledujeme diskusnú reláciu, či prečítame ich príspevok na sociálnych sieťach. Politici žijú z popularity a každá príležitosť verejného vystúpenia je pre nich skvelá. Musia osloviť čo najväčšiu masu ľudí, lebo vo veľkej mase sa nakoniec vždy nájde niekto, kto sa dá zviesť a bude ich podporovať.

Najlepšie čo môžeme urobiť je nepočúvať ich. Nechať ich v prázdnych sálach, nezapínať televízor, nepúšťať internet, nestrácať čas počúvaním prázdnych diskusií, populistických vyhlásení, pochybných obvinení a nesplniteľných sľubov.

Potrebujeme riešenia, ktoré zlepšia náš život.