Kde bolo tam bolo, bola raz jedna malá krajina. Mala krásne lesy, úrodnú pôdu, rieky a jazerá plné čistej vody. Ľudia boli milí, pracovití a pohostinní.
Za prvého premiéra si vybrali skúseného a zrelého muža. Sníval o tom, že vytvorí krajinu v ktorej budú všetci bohatí. Obklopil sa domácimi radcami, ktorí sa usilovne radili, ako zo seba a svojich známych vytvoriť skvelých domácich veľkopodnikateľov. Ľudia sa učili rodný jazyk a radostne spievali národné piesne. No po čase začali byť ľudia nespokojní a hnevali sa, že ich spoločný majetok sa kamsi stratil. Ale to nebola najväčšia premiérova chyba. Horšie bolo, že do krajiny nevpustil radcov zo zahraničia. Zahraniční radcovia za ním stále chodili a márne ho presviedčali, aby aj mi zveril nejaký ten podnik. Ale premiér bol tvrdohlavý a stále dôveroval len svojim domácim radcom. To zahraničných radcov strašne nahnevalo. Krajinu označili za hanbu tohto sveta. Odmietali ju prijať medzi seba a vláde posielali jeden demarš za druhým. A keď neviditeľný drak prezidentovu dcéru uniesol, všetci to dávali za vinu premiérovi. Prezident sa pohádal s premiérom, ľudia vyšli do ulíc, mávali transparentmi a hlasno kričali. Premiéra už nikto nepočúval a tak mu neostalo nič iné, len odstúpiť. Zaspieval clivú pesničku a odišiel do zaslúženého dôchodku.
Druhým premiérom sa stal mladý a smelý muž. Ľudia ho mali veľmi radi. A to nielen preto, že bol vynikajúci športovec a chodil sa s nimi bicyklovať. Bol aj skvelý a vtipný rečník. Ale predovšetkým ho mali radi preto, lebo prisľúbil vyšetriť a napraviť všetky krivdy, ktoré predtým napáchali domáci radcovia. Nový nebojácny premiér sa obklopil tými najlepšími radcami študovanými v zahraničí. Ľudia sa nadšene učili cudzí jazyk a spievali cudzie piesne. A radcovia usilovne radili ako do krajiny prilákať zahraničných podnikateľov. A tí boli z toho nadšení. Premiéra chválili, dávali ho za príklad ostatným. Radcom udeľovali tituly, diplomy a metále. Krajinu hneď pribrali medzi seba, ba aj vojenskú ochranu do krajiny poslali. Premiér a jeho radcovia mali toľko práce, že úplne zabudli na ľudí a krivdy minulosti. No ľudia nezabudli. Opäť vyšli do ulíc a nespokojne kričali, že najskôr si ich majetok rozdelili domáci radcovia a teraz veru musia robiť aj na tých cudzích. Ešte aj platinové sitká na bryndzové halušky im páni predali. Nuž čo, premiér i radcovia sa urazili, že nebudú viac pomáhať takým nevďačníkom a odišli radiť do inej krajiny. A chudáci ľudkovia ostali bez premiéra.
Za tretieho premiéra si zvolili muža silného a krásneho. Ten mal v rukách takú silu, že ani najsmelší vojaci sa s ním nechceli merať. Okrem toho bol nesmierne šikovný fiškáľ a dokázal byť zadobre so všetkými. Polovicu radcov si vybral z vlastnej krajiny a tú druhú zo zahraničia. V zahraničí sľuboval, že on sa veru správne zachová, zahraničným radcom bude naslúchať a doma zaraz spraví poriadok s nespokojníkmi. Doma slávnostne vyhlasoval, že bude dbať len na rady domácich radcov a zahraničiu sa nikdy nepoddá. Ľudia sa učili cudzí jazyk a spievali národné piesne. Radcovia boli najskôr spokojní a každý z nich gazdoval na vlastnom piesočku. Keď sa však pokladnica vyprázdnila, začali na seba gániť. Závideli si a škriepili sa, koho má premiér radšej a kto viacej dostal. Najhlasnejšie kričali tí, na ktorých už nič nezvýšilo. Zahraniční aj domáci radcovia sa ponosovali u samého prezidenta. Navrch toho všetkého zúrivé gorily zo zlatej klietky voľakdo vypustil a všetci za to vinili premiéra. Prezident sa zlostil, ľudia vyšli do ulíc a hlasno kričali, aby premiér zaraz odstúpil.
Nuž hovorí sa, že v tej krásnej a nešťastnej krajine ľudia dodnes stoja na uliciach. Kričia, hádajú sa a hľadajú spravodlivého premiéra a čestných radcov. Neveríte? Tak ta rýchlo utekajte a postavte sa na tribúnu! Azda si vyberú práve Vás.